Úloha revízneho technika pri overovaní bezpečnosti VTZ
Revízia technického zariadenia nie je len administratívny úkon a revízna správa nie je iba dokument do zakladača. V praxi ide o odborné posúdenie, od ktorého môže závisieť bezpečnosť osôb, ochrana majetku aj právna istota prevádzkovateľa.
Prevádzkovatelia technických zariadení sa prirodzene spoliehajú na hodnotenia stavu bezpečnosti uvedených v revíznych správach. Avšak bežný vlastník objektu, zamestnávateľ, správca budovy alebo prevádzkovateľ zariadenia spravidla nemá odborné znalosti na to, aby vedel posúdiť, či bola revízia vykonaná v potrebnom rozsahu, či boli merania správne vyhodnotené a či revízna správa obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.
Práve preto je dôslednosť revízneho technika v systéme bezpečnosti technických zariadení mimoriadne dôležitá. Kvalitne vykonaná odborná prehliadka a odborná skúška pomáha predchádzať úrazom, haváriám, požiarom, škodám na majetku aj problémom pri poistných udalostiach. Naopak, formálna alebo neúplná revízia sa často začne riešiť až vtedy, keď nastane pracovný úraz, vážna škoda, kontrola orgánu dozoru alebo poistná udalosť.
Legislatívny rámec výkonu revíznej činnosti
Základné požiadavky na bezpečnosť technických zariadení vychádzajú najmä zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a z vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z.
Zákon č. 124/2006 Z. z. ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Bezpečnosť technického zariadenia definuje ako stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie používateľov a servisných pracovníkov.
Pre prevádzkovateľov je kľúčové najmä ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. Podľa neho môže zamestnávateľ užívať stavby, pracovné priestory a prevádzkovať pracovné prostriedky len vtedy, ak zodpovedajú predpisom na zaistenie BOZP, ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil projektant, konštruktér, tvorca alebo výrobca a ak boli vykonané predpísané údržby, prehliadky, kontroly, skúšky, úradné skúšky alebo odborné prehliadky a odborné skúšky.
Vyhláška č. 508/2009 Z. z. následne podrobnejšie stanovuje požiadavky na technické zariadenia tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové. Technické zariadenia sa podľa miery ohrozenia zaraďujú do skupín A, B a C, pričom technické zariadenia skupiny A a B sa považujú za vyhradené technické zariadenia.
Stav bezpečnosti technických zariadení sa podľa vyhlášky kontroluje rôznymi spôsobmi napríklad úradnou skúškou, opakovanou úradnou skúškou, odbornou prehliadkou a odbornou skúškou (revíziou), kontrolou alebo skúškou. Pri vyhradených technických zariadeniach má revízny technik nezastupiteľné postavenie, pretože práve on vykonáva odborné prehliadky a odborné skúšky v rozsahu svojho osvedčenia.
Kto je revízny technik a aká je jeho zodpovednosť
Revízny technik nie je iba osoba, ktorá „vystaví papier“. Ide o odborne spôsobilú fyzickú osobu, ktorá musí spĺňať požiadavky na vzdelanie, odbornú prax, zdravotnú spôsobilosť, odbornú prípravu a overenie odborných vedomostí. Svoju činnosť môže vykonávať len v rozsahu vydaného osvedčenia.
Pri výkone odbornej prehliadky a odbornej skúšky je revízny technik povinný postupovať podľa právnych predpisov, technických noriem, sprievodnej technickej dokumentácie, a bezpečnostnotechnických požiadaviek.
Zodpovednosť revízneho technika sa v praxi prejavuje najmä v týchto oblastiach:
- správne určenie rozsahu kontroly,
- overenie skutočného technického stavu zariadenia,
- vykonanie potrebných meraní a skúšok,
- vyhodnotenie zistených nedostatkov,
- posúdenie ich závažnosti z hľadiska bezpečnosti,
- formulovanie jasného záveru o spôsobilosti zariadenia na ďalšiu prevádzku,
- návrh opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
Záver revízneho technika má pre prevádzkovateľa veľkú váhu. Ak je v revíznej správe uvedené, že zariadenie je spôsobilé na ďalšiu prevádzku, prevádzkovateľ tento záver vo väčšine prípadov považuje za odborné potvrdenie bezpečnosti zariadenia. Práve preto musí byť tento záver podložený reálne vykonanou kontrolou, meraniami a odborným vyhodnotením.
Revízna správa ako dôkaz o stave zariadenia
Výsledkom odbornej prehliadky a odbornej skúšky je správa (revízna správa), ktorá musí obsahovať zákonom požadované náležitosti. Nejde o formalitu. Revízna správa má preukazovať, čo bolo kontrolované, v akom rozsahu, akými meracími prístrojmi, s akými výsledkami a s akým záverom.
Revízna správa alebo správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške musí obsahovať najmä identifikáciu prevádzkovateľa, miesto a dátum výkonu odbornej prehliadky a odbornej skúšky, údaje o revíznom technikovi, rozsah skúšky, označenie zariadenia, výsledky meraní a skúšok, zistené nedostatky, celkové zhodnotenie a návrh opatrení.
Viac informácií o tom, čo má obsahovať revízna správa, nájdete v našom článku Revízna správa – čo musí obsahovať podľa zákona?
Dobre spracovaná revízna správa musí byť zrozumiteľná nielen pre revízneho technika, ale aj pre prevádzkovateľa, orgán dozoru, poisťovňu alebo inú odborne spôsobilú osobu, ktorá sa k nej môže v budúcnosti vrátiť. Ak správa neobsahuje merania, jednoznačný rozsah kontroly alebo jasný záver o spôsobilosti kontrolovaného zariadenia, jej hodnota ako dôkazu o bezpečnom stave zariadenia sa výrazne znižuje.
Najčastejšie nedostatky zisťované v praxi
Pri výkone inšpekčnej činnosti sa opakovane stretávame s nedostatkami, ktoré sa týkajú samotného výkonu revízie aj kvality vypracovanej revíznej správy. Mnohé z nich sa na prvý pohľad môžu javiť ako formálne chyby, v skutočnosti však môžu mať významný vplyv na bezpečnosť prevádzky.
Medzi najčastejšie nedostatky patria najmä:
- Neúplné údaje v revíznej správe – chýbajúce identifikačné údaje zariadenia, prevádzkovateľa, miesta výkonu alebo revízneho technika,
- Chýbajúce alebo nedostatočné údaje o meraniach a skúškach – revízna správa neobsahuje konkrétne namerané hodnoty, spôsob merania alebo identifikáciu použitého meracieho prístroja,
- Neuvedenie všetkých zistených nedostatkov – v revíznej správe sú uvedené len vybrané nedostatky alebo sú formulované všeobecne, bez jasného popisu a uvedenia konkrétnych ustanovení technických noriem alebo právnych predpisov, ktoré boli porušené,
- Chýbajúce vyhodnotenie predchádzajúcich nedostatkov – z revíznej správy nie je zrejmé, či boli nedostatky z predchádzajúcej revízie odstránené,
- Chýbajúce celkové zhodnotenie zariadenia – správa neobsahuje jednoznačný záver, či je zariadenie z hľadiska bezpečnosti spôsobilé na ďalšiu prevádzku,
- Chýbajúci návrh opatrení – pri zistených nedostatkoch nie je uvedené, aké opatrenia je potrebné prijať a v akej naliehavosti,
- Neplatné osvedčenie revízneho technika – revíziu vykonala osoba bez platného osvedčenia (chýbajúca aktualizačná odborná príprava), alebo mimo rozsahu svojho oprávnenia,
- Nezabezpečovaná kalibrácia meracích prístrojov – použité meracie zariadenia pri výkone revízie nie sú preukázateľne spôsobilé na meranie.
Dôvera prevádzkovateľa zaväzuje revízneho technika
Prevádzkovateľ technického zariadenia má svoje zákonné povinnosti. Musí zabezpečiť bezpečnú prevádzku zariadení, viesť dokumentáciu, dodržiavať lehoty predpísaných kontrol a zabezpečiť, aby odborné činnosti vykonávali odborne spôsobilé osoby.
Zároveň však platí, že prevádzkovateľ sa pri posúdení technického stavu zariadenia oprávnene spolieha na revízneho technika. Od bežného prevádzkovateľa nemožno očakávať, že bude kontrolovať správnosť jednotlivých meraní, technických záverov alebo odkazov na príslušné normy. Za odborné vykonanie revízie a správnosť jej záverov zodpovedá odborne spôsobilá osoba, ktorá revíziu vykonala.
Práve preto má revízny technik v systéme bezpečnosti technických zariadení významnú preventívnu úlohu. Kvalitná revízia dokáže včas odhaliť nedostatky, ktoré by sa inak prejavili až poruchou, úrazom alebo škodou. Naopak, nekvalitná revízia môže problém zakryť a oddialiť jeho riešenie až do okamihu, keď sú následky výrazne vážnejšie.
Praktický kontrolný zoznam pre prevádzkovateľa
Pri preberaní revíznej správy je vhodné overiť aspoň základné náležitosti:
- Je jednoznačne uvedené, aké zariadenie bolo kontrolované?
- Je uvedený rozsah odbornej prehliadky a odbornej skúšky?
- Sú v správe uvedené výsledky meraní a skúšok?
- Je identifikovaný použitý merací prístroj?
- Sú uvedené zistené nedostatky a ich závažnosť?
- Je uvedené, či boli odstránené nedostatky z predchádzajúcej revízie?
- Obsahuje správa jasný záver o spôsobilosti zariadenia na ďalšiu prevádzku?
- Sú navrhnuté opatrenia na odstránenie nedostatkov?
- Je uvedené meno, podpis, rozsah a evidenčné číslo osvedčenia revízneho technika?
Stiahnite si checklist na kontrolu revíznych správ na konci tohto článku.
Tento kontrolný zoznam nenahrádza odborné posúdenie revíznej správy, ale môže pomôcť prevádzkovateľovi odhaliť zjavné nedostatky ešte pred tým, ako sa správa založí do sprievodnej technickej dokumentácie zariadenia.
Záver
Revízny technik má v praxi nezastupiteľnú úlohu. Jeho práca nie je len o splnení legislatívnej povinnosti, ale najmä o reálnom overení bezpečnosti technického zariadenia. Každý záver uvedený v revíznej správe môže mať významné dôsledky pre prevádzkovateľa, zamestnancov, užívateľov objektu aj tretie osoby.
Kvalitne vykonaná revízia chráni zdravie, životy aj majetok. Zároveň poskytuje prevádzkovateľovi istotu, že svoje zariadenia prevádzkuje v súlade s právnymi predpismi a technickými požiadavkami.
Formálne vykonaná revízia môže naopak vytvoriť iba zdanie bezpečnosti. A to sa často ukáže až vtedy, keď už je neskoro – pri úraze, havárii, škode alebo poistnom šetrení.
Preto by cieľom revíznej činnosti nemalo byť len vystavenie dokumentu, ale dôsledné, odborné a zodpovedné posúdenie skutočného stavu technického zariadenia. To je hodnota, ktorú má kvalitná revízia prinášať v každodennej praxi.
Zaujímavé odkazy
Revízna správa – čo musí obsahovať podľa zákona?
Poistná udalosť v priemysle: Prečo je bezpečnosť technických zariadení rozhodujúca