Najčastejšie chyby prevádzkovateľov technických zariadení
V nadväznosti na náš článok o poistných udalostiach v priemysle je dôležité zdôrazniť, že mnohým mimoriadnym udalostiam je možné predísť dôsledným dodržiavaním legislatívnych požiadaviek v oblasti BOZP a riadnou starostlivosťou o technické zariadenia. Prax však ukazuje, že práve v oblasti starostlivosti o technické zariadenia a ich kontrol dochádza k opakovaným pochybeniam zo strany prevádzkovateľov.
Tieto chyby najčastejšie vyplývajú z nedodržiavania zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP (najmä § 6, 9, 13, 15 a 16), vyhlášky č. 508/2009 Z.z. (§ 6, 8 a 9), ako aj z ignorovania technických požiadaviek výrobcov zariadení.
Zodpovednosť prevádzkovateľa
Za bezpečnú prevádzku technických zariadení a dodržiavanie požiadaviek legislatívy v oblasti BOZP zodpovedá prevádzkovateľ. V súlade s platnými právnymi predpismi je prevádzkovateľ povinný najmä:
- zabezpečiť pravidelné kontroly a revízie technických zariadení,
- odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou,
- viesť a priebežne aktualizovať príslušnú sprievodnú technickú dokumentáciu,
- zabezpečiť výkon činností na technických zariadeniach odborne spôsobilými osobami,
- vytvárať a udržiavať bezpečné podmienky pre prevádzku a kontrolu zariadení.
§ 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. ustanovuje:
„Zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér, tvorca alebo výrobca a po vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok, úradných skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi alebo technickou dokumentáciou výrobcu.“
Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že technické zariadenia môžu byť prevádzkované len v prípade, že boli riadne podrobené predpísaným kontrolám, skúškam a údržbe, pričom splnenie týchto povinností musí byť preukázateľné.
Najčastejšie nedostatky prevádzkovateľov zistené pri inšpekciách technických zariadení
1. Neúplná alebo neaktuálna sprievodná technická dokumentácia
Prevádzkovatelia často neudržiavajú sprievodnú technickú dokumentáciu technických zariadení v kompletnom a aktuálnom stave, resp. jej obsah nezodpovedá skutočnému stavu zariadenia. To následne sťažuje spoľahlivú identifikáciu zariadenia z hľadiska technických parametrov, použitých komponentov a bezpečnostných prvkov.
Sprievodná technická dokumentácia musí byť priebežne aktualizovaná, najmä pri podstatných zmenách zariadenia. Povinnosť viesť a udržiavať aktuálnu sprievodnú technickú dokumentáciu vyplýva najmä z § 8 vyhlášky č. 508/2009 Z. z.
2. Chýbajúce záznamy z kontrol a skúšok a nedodržané lehoty úradných skúšok revízií
Prevádzkovatelia často nevedú alebo neuchovávajú záznamy o vykonaných odborných prehliadkach a odborných skúškach a iných predpísaných kontrolách technických zariadení. V závažnejších prípadoch sa stáva, že predpísané úradné skúšky a revízie nie sú vykonávané v stanovených lehotách.
Tieto záznamy sú pritom nevyhnutné nielen z hľadiska evidencie, ale aj pre systematické sledovanie technického stavu prevádzkovaných zariadení.
Zároveň platí, že riadne vedené a uchovávané záznamy z vykonaných kontrol a skúšok predstavujú dôležitý dôkaz o splnení povinností prevádzkovateľa. Povinnosť zabezpečiť vykonávanie predpísaných kontrol a skúšok vyplýva aj z § 9 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., pričom záznamy o vykonaných kontrolách, revízne správy a osvedčenia o úradných skúškach predstavujú kľúčové podklady pri kontrolách orgánov dozoru alebo pri riešení poistných udalostí.
3. Chýbajúce záznamy o odstránení nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou
Prevádzkovatelia často nevedú alebo neuchovávajú záznamy o prijatých opatreniach a spôsobe odstránenia nedostatkov zistených pri kontrolách, odborných prehliadkach alebo skúškach technických zariadení.
Tieto záznamy sú pritom kľúčové pre preukázanie, že zistené nedostatky boli riadne vyhodnotené a odstránené. Ich absencia môže viesť k tomu, že zariadenie je naďalej prevádzkované napriek identifikovaným bezpečnostným nedostatkom.
4. Chýbajúca odborná spôsobilosť osôb vykonávajúcich činnosti na technických zariadeniach
Prevádzkovatelia často nezabezpečujú odbornú spôsobilosť svojich zamestnancov pracujúcich na vyhradených technických zariadeniach v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň v praxi neraz dochádza k tomu, že si prevádzkovatelia neoverujú odbornú spôsobilosť a oprávnenia externých dodávateľov vykonávajúcich práce na vyhradených technických zariadeniach.
Činnosti, ako sú opravy, montáž alebo revízie vykonané osobami bez potrebnej kvalifikácie, môžu mať závažné dôsledky, najmä pri kontrolách zo strany orgánov dozoru alebo pri riešení poistných udalostí.
5. Prevádzka zariadenia v rozpore s podmienkami
Prevádzkovatelia často používajú technické zariadenia v rozpore s podmienkami, za ktorých boli navrhnuté, schválené alebo uvedené do prevádzky. Môže ísť napríklad o prekračovanie dovolených prevádzkových parametrov, zmenu média, spôsobu používania alebo zásahy bez posúdenia rizík a vplyvu na bezpečnosť zariadenia.
Takýto spôsob prevádzky výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku pracovného úrazu, poruchy alebo havárie, keďže zariadenie pracuje mimo svojho bezpečného rozsahu.
6. Chýbajúce miestne prevádzkové predpisy a označenia
Na technických zariadeniach často chýbajú alebo sú neúplné identifikačné a výstražné označenia. Prevádzkovateľom zároveň často chýbajú aj návody na obsluhu, miestne prevádzkové predpisy a konkrétne pokyny potrebné na zabezpečenie bezpečnej obsluhy technického zariadenia.
Ak nie sú stanovené jasné a bezpečné pracovné postupy, nie je možné zaručiť správnu a bezpečnú obsluhu zariadení. Takýto stav výrazne zvyšuje riziko nesprávnej manipulácie, čo môže viesť k ohrozeniu zdravia osôb, zníženiu bezpečnosti prevádzky a poškodeniu technických zariadení.
Prepojenie na poistné udalosti
Pri vzniku poistnej udalosti poisťovne pred vyplatením poistného plnenia posudzujú, či boli dodržané všetky legislatívne povinnosti. V prípade zistených nedostatkov alebo porušení môže dôjsť ku kráteniu alebo úplnému zamietnutiu poistného plnenia.
Rýchly kontrolný zoznam pre prevádzkovateľa
✔ Máte kompletnú a aktuálnu sprievodnú technickú dokumentáciu ku všetkým zariadeniam?
✔ Zodpovedá dokumentácia skutočnému stavu zariadení?
✔ Sú vykonané všetky predpísané odborné prehliadky, skúšky, revízie a úradné skúšky v stanovených lehotách?
✔ Máte k dispozícii záznamy, revízne správy, osvedčenia a protokoly z kontrol?
✔ Máte a priebežne udržiavate záznamy o odstránení zistených nedostatkov?
✔ Vykonávajú činnosti na zariadeniach iba odborne spôsobilé osoby?
✔ Overujete si oprávnenia aj u externých dodávateľov?
✔ Sú zariadenia riadne pripravené na výkon inšpekcie (prístup, odstavenie, zabezpečenie)?
✔ Sú prijaté potrebné ochranné opatrenia pri skúškach?
✔ Sú zariadenia označené a vybavené výstražnými značkami?
✔ Máte spracované miestne prevádzkové predpisy a návody na obsluhu?
✔ Sú pracovníci oboznámení s bezpečnými pracovnými postupmi?
Záver
Bezpečnosť technických zariadení nie je jednorazová činnosť, ale systematický a dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje dôsledný prístup a priebežnú kontrolu. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva prevádzkovateľ, ktorý nesie plnú zodpovednosť za stav zariadení, dodržiavanie legislatívnych požiadaviek a za bezpečnosť svojich pracovníkov.
Skúsenosti z praxe potvrdzujú, že zanedbanie povinností v oblasti BOZP a starostlivosti o technické zariadenia sa často prejaví až v kritických situáciách, ako sú závažné pracovné úrazy, následné kontroly zo strany orgánov dozoru alebo riešenie poistných udalostí.
Dôsledná prevencia, pravidelná kontrola a správne nastavené procesy sú pritom vždy menej nákladné a efektívnejšie ako riešenie následkov vzniknutých škôd.
Zaujímavé odkazy
Poistná udalosť v priemysle: Prečo je bezpečnosť technických zariadení rozhodujúca